♦ 279. evaṃ me sutaṃ — ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati tapodārāme. 1. 이와 같이 나는 들었다. [192] 한때 세존께서는 라자가하의 따보다(온천) 원림400)에 머무셨다. 400) 따뽀다 원림(Tapodā ārāma)은 우리에게 온천정사로 알려진 곳으로, 라자가하의 웨바라(Vebhāra) 산 아래에 있는 따뽀다 호수 부근에 있었던 원림이다. 여기서 따뽀다(tapodā)는 tapo+uda(Sk. tapas+udan, 문자적으로 뜨거운 물)에서 파생된 단어로 온천을 뜻한다. 지금도 라자가하(왕사성)에는 온천이 남아있어서 많은 순례객들이 찾는데 이곳을 말하는 것인지는 분명하지 않다.
atha kho āyasmā samiddhi rattiyā paccūsasamayaṃ paccuṭṭhāya yena tapodo tenupasaṅkami gattāni parisiñcituṃ. tapode gattāni parisiñcitvā paccuttaritvā ekacīvaro aṭṭhāsi gattāni pubbāpayamāno . atha kho aññatarā devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ tapodaṃ obhāsetvā yenāyasmā samiddhi tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. ekamantaṃ ṭhitā kho sā devatā āyasmantaṃ samiddhiṃ etadavoca — 그때 사밋디 존자401)가 이른 새벽에 일어나 몸을 씻으러 온천으로 갔다. 온천에서 몸을 씻고 올라와서 옷을 한 벌만 입고 몸을 말리면서 서 있었다. 그때 밤이 아주 깊어갈 즈음 어떤 천신이 아름다운 모습으로 온 온천을 환하게 밝히면서 사밋디 존자에게 다가와 한 곁에 섰다. 한 곁에 서서 그 천신은 사밋디 존자에게 이렇게 말했다. 401) 사밋다 존자(āyasmā Samiddhi)는 라자가하의 장자의 집안에서 태어났다. 그가 태어나면서 가문이 번창하게 되어서 사밋디(문자적으로 '번영'을 뜻함)라 불리게 되었다고 한다. 『앙굿따라 니까야』 「사밋디 경」(A9:14)에 해당하는 주석서에 의하면 그는 사리뿟따 존자의 제자(saddhi-vihārika)였다고 한다.(AA.iv.175) 사밋디 존자가 따뽀다 원림에 머물 때 신과 나눈 대화를 담은 다른 경으로는 『상윳따 니까야』제1권 「사밋디 경」 (S1:20)이 있다.
“dhāresi tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañcā”ti? “na kho ahaṃ, āvuso, dhāremi bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca. tvaṃ panāvuso, dhāresi bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañcā”ti? “ahampi kho, bhikkhu, na dhāremi bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca. dhāresi pana tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattiyo gāthā”ti? “na kho ahaṃ, āvuso, dhāremi bhaddekarattiyo gāthāti. tvaṃ panāvuso, dhāresi bhaddekarattiyo gāthā”ti? “ahampi kho, bhikkhu na dhāremi bhaddekarattiyo gāthāti. uggaṇhāhi tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca; pariyāpuṇāhi tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca; dhārehi tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca. atthasaṃhito, bhikkhu, bhaddekarattassa uddeso ca vibhaṅgo ca ādibrahmacariyako”ti. idamavoca sā devatā; idaṃ vatvā tatthevantaradhāyi. 2. “비구여, 그대는 지복한 하룻밤에 대한 요약과 분석을 기억하고 있습니까?” “도반이여, 나는 지복한 하룻밤에 대한 요약과 분석을 기억하지 못합니다. 도반이여, 그러면 그대는 지복한 하룻밤에 대한 요약과 분석을 기억합니까?” “비구여, 나도 지복한 하룻밤에 대한 요약과 분석을 기억하지 못합니다. 비구여, 그러면 그대는 지복한 하룻밤에 대한 게송을 기억합니까?” “도반이여, 나는 지복한 하룻밤에 대한 게송을 기억하지 못합니다. 도반이여, 그러면 그대는 지복한 하룻밤에 대한 게송을 기억합니까?” “비구여, 나도 지복한 하룻밤에 대한 게송을 기억하지 못합니다. 비구여, 그대는 지복한 하룻밤에 대한 요약과 분석을 배우십시오. 비구여, 그대는 지복한 하룻밤에 대한 요약과 분석을 통달하십시오. 비구여, 지복한 하룻밤에 대한 요약과 분석을 기억하십시오. 비구여, 지복한 하룻밤에 대한 요약과 분석은 이익을 가져옵니다. 비구여, 지복한 하룻밤에 대한 요약과 분석은 청정범행의 기본입니다.” 이렇게 그 천신은 말하였다. 이렇게 말하고서 그곳에서 자취를 감추었다.
♦ 280. atha kho āyasmā samiddhi tassā rattiyā accayena yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. ekamantaṃ nisinno kho āyasmā samiddhi bhagavantaṃ etadavoca — 3. 그리고 사밋디 존자는 그 밤이 지나자 세존을 뵈러 갔다. 뵈러 가서 세존께 절을 올리고 한 곁에 앉았다. 한 곁에 앉아서 사밋디 존자는 세존께 이와 같이 말씀드렸다.
♦ “idhāhaṃ, bhante, rattiyā paccūsasamayaṃ paccuṭṭhāya yena tapodo tenupasaṅkamiṃ gattāni parisiñcituṃ. tapode gattāni parisiñcitvā paccuttaritvā ekacīvaro aṭṭhāsiṃ gattāni pubbāpayamāno. atha kho bhante, aññatarā devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ tapodaṃ obhāsetvā yenāhaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. ekamantaṃ ṭhitā kho sā devatā maṃ etadavoca — ‘dhāresi tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañcā’”ti? ♦ “evaṃ vutte ahaṃ, bhante, taṃ devataṃ etadavocaṃ — ‘na kho ahaṃ, āvuso, dhāremi bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca. tvaṃ panāvuso, dhāresi bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañcā’ti? ‘ahampi kho, bhikkhu, na dhāremi bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca. dhāresi pana tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattiyo gāthā’ti? ‘na kho ahaṃ, āvuso, dhāremi bhaddekarattiyo gāthāti. tvaṃ panāvuso, dhāresi bhaddekarattiyo gāthā’ti? ‘ahampi kho, bhikkhu, na dhāremi bhaddekarattiyo gāthāti. uggaṇhāhi tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca; pariyāpuṇāhi tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca; dhārehi tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca. atthasaṃhito, bhikkhu, bhaddekarattassa uddeso ca vibhaṅgo ca ādibrahmacariyako’ti. idamavoca, bhante, sā devatā; idaṃ vatvā tatthevantaradhāyi. “세조이시여, 제가 이른 새벽에 일어나 몸을 씻으러 온천으로 갔습니다. [193] 온천에서 몸을 씻고 올라와서 옷을 한 벌 만 입고 몸을 말리면서 서 있었습니다. 그때 밤이 아주 깊어갈 즈음 어떤 천신이 아름다운 모습으로 온 온천을 환하게 밝히면서 제게 다가와서 한 결에 섰습니다. 한 곁에 서서 그 천신은 제게 이렇게 말했습니다. … 비구여, 지복한 하룻밤에 대한 요약과 분석은 청정범행의 기본입니다.'라고, 이렇게 말하고서 그 천신은 그곳에서 자취를 감추었습니다.
sādhu me, bhante, bhagavā bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca desetū”ti. “tena hi, bhikkhu, suṇāhi, sādhukaṃ manasi karohi; bhāsissāmī”ti. “evaṃ, bhante”ti kho āyasmā samiddhi bhagavato paccassosi. bhagavā etadavoca — 세존이시여, 세존께서는 제게 지복한 하룻밤에 대한 요약과 분석을 설해주소서.” 4. “비구여, 그렇다면 잘 들어라. 듣고서 마음에 잡도리하라. 이제 설하리라.” “그러겠습니다, 세존이시여.”라고 사밋디 존자는 세존께 대답했다. 세존께서는 다음과 같이 말씀하셨다.
♦ “atītaṃ nānvāgameyya, nappaṭikaṅkhe anāgataṃ. ♦ yadatītaṃ pahīnaṃ taṃ, appattañca anāgataṃ. ♦ “paccuppannañca yo dhammaṃ, tattha tattha vipassati. ♦ asaṃhīraṃ asaṃkuppaṃ, taṃ vidvā manubrūhaye. ♦ “ajjeva kiccamātappaṃ, ko jaññā maraṇaṃ suve. ♦ na hi no saṅgaraṃ tena, mahāsenena maccunā. ♦ “evaṃ vihāriṃ ātāpiṃ, ahorattamatanditaṃ. ♦ taṃ ve bhaddekarattoti, santo ācikkhate munī”ti. 5. “과거를 돌아보지 말고 미래를 바라지 마라 과거는 떠나갔고 미래는 오지 않았다. 현재 일어나는 현상들[法]을 바로 거기서 통찰한다. 정복당할 수 없고 흔들림이 없는 그것을 지혜 있는 자 증장시킬지라. 죽음의 무리와 더불어 타협하지 말라. 이렇게 노력하여 밤낮으로 성성하게 머물면 지복한 하룻밤을 보내는 고요한 성자라 하리.”
♦ idamavoca bhagavā; idaṃ vatvāna sugato uṭṭhāyāsanā vihāraṃ pāvisi. 6. 세존께서는 이렇게 말씀하셨다. 이렇게 말씀하시고 선서께서는 자리에서 일어나 거처로 들어가셨다.
atha kho tesaṃ bhikkhūnaṃ, acirapakkantassa bhagavato, etadahosi — “idaṃ kho no, āvuso, bhagavā saṃkhittena uddesaṃ uddisitvā vitthārena atthaṃ avibhajitvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho — ♦ “atītaṃ nānvāgameyya, nappaṭikaṅkhe anāgataṃ. ♦ yadatītaṃ pahīnaṃ taṃ, appattañca anāgataṃ. ♦ “paccuppannañca yo dhammaṃ, tattha tattha vipassati. ♦ asaṃhīraṃ asaṃkuppaṃ, taṃ vidvā manubrūhaye. ♦ “ajjeva kiccamātappaṃ, ko jaññā maraṇaṃ suve. ♦ na hi no saṅgaraṃ tena, mahāsenena maccunā. ♦ “evaṃ vihāriṃ ātāpiṃ, ahorattamatanditaṃ. ♦ taṃ ve bhaddekarattoti, santo ācikkhate munī”ti. ♦ “ko nu kho imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajeyyā”ti? ♦ atha kho tesaṃ bhikkhūnaṃ etadahosi — “ayaṃ kho āyasmā mahākaccāno satthu ceva saṃvaṇṇito sambhāvito ca viññūnaṃ sabrahmacārīnaṃ; pahoti cāyasmā mahākaccāno imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajituṃ. yaṃnūna mayaṃ yenāyasmā mahākaccāno tenupasaṅkameyyāma; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etamatthaṃ paṭipuccheyyāmā”ti. 7. 그러자 세존께서 들어가신 지 얼마 안 되어 그 비구들에게 이런 생각이 들었다.402) “도반들이여, 세존께서는 우리에게 '과거를 돌아보지 말고 미래를 바라지 마라. … 지복한 하룻밤을 보내는 고요한 성자라 하리.'라고 간략하게 요약만 설하시고 상세하게 그 뜻을 분석해주시지 않고 자리에서 일어나 거처로 들어가셨습니다. 세존께서 이처럼 간략하게 요약만 설하시고 상세하게 그 뜻을 분석해주시지 않은 것에 대해 누가 참으로 상세하게 그 뜻을 분석해줄 수 있겠습니까?” [194] 그러자 그 비구들에게 이런 생각이 떠올랐다. “마하깟짜나 존자는 스승께서 칭찬하셨고, 지혜로운 동료 수행자들이 존중합니다. 세존께서 간략하게 요약만 설하시고 상세하게 그 뜻을 분석해주지 않으신 것에 대해 마하깟짜나 존자가 참으로 상세하게 그 뜻을 분석해줄 수 있을 것입니다. 이제 우리는 마하깟짜나 존자에게 다가가서 이 뜻을 질문합시다.” 402) 본경의 §§7~12는 본서 제1권 「꿀 덩어리 경」 (M18) §§10~15와 같다. 한편 이처럼 부처님께서 요약해서 말씀하신 것을 상세하게 분석하는 형식의 경으로는 본서 제1권 「꿀 덩어리 경」(M18)과 본서 「요약의 분석 경」 (M138)을 들 수 있다. 이 두 경에서도 마하깟짜나 존자는 본경과 같은 방법으로 부처님이 요약해서 말씀하신 것을 상세하게 분석하고 있다. 나아가서 『상윳따 니까야』제3권 「할릿디까니 경」 1/2(S22:3~4)와 제4권 「할랏다까니 경」(S35:130)과 「로힛짜 경」(S35:132) 등도 같은 형식의 경이며 역시 마하깟짜나 존자가 분석해서 설명하고 있다. 같은 형식의 경으로는 『상윳따 니까야』 제4권 「세상의 끝에 도달함 경」 (S35:116)과 『앙굿따라 니까야』 제6권 「비법 경」3(A10:115) 등을 들 수 있다. 이 두 경에서는 세존께서 요약해서 말씀하신 것을 아난다 존자가 상세하게 분석하고 있다.
♦ 281. atha kho te bhikkhū yenāyasmā mahākaccāno tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā āyasmatā mahākaccānena saddhiṃ sammodiṃsu. sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. ekamantaṃ nisinnā kho te bhikkhū āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etadavocuṃ — “idaṃ kho no, āvuso kaccāna, bhagavā saṃkhittena uddesaṃ uddisitvā vitthārena atthaṃ avibhajitvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho — ♦ “atītaṃ nānvāgameyya ... pe ... ♦ taṃ ve bhaddekarattoti, santo ācikkhate munī”ti. ♦ “tesaṃ no, āvuso kaccāna, amhākaṃ, acirapakkantassa bhagavato, etadahosi — idaṃ kho no, āvuso, bhagavā saṃkhittena uddesaṃ uddisitvā vitthārena atthaṃ avibhajitvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho — ♦ “atītaṃ nānvāgameyya ... pe ... ♦ taṃ ve bhaddekarattoti, santo ācikkhate munī”ti. ♦ “ko nu kho imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajeyyāti? tesaṃ no, āvuso kaccāna, amhākaṃ etadahosi — ‘ayaṃ kho āyasmā mahākaccāno satthu ceva saṃvaṇṇito sambhāvito ca viññūnaṃ sabrahmacārīnaṃ. pahoti cāyasmā mahākaccāno imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajituṃ. yaṃnūna mayaṃ yenāyasmā mahākaccāno tenupasaṅkameyyāma; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etamatthaṃ paṭipuccheyyāmā’ti. vibhajatāyasmā mahākaccāno”ti. 8. 그때 그 비구들은 마하깟짜나 존자를 뵈러 갔다. 뵈러 가서 마하깟짜나 존자와 함께 환담을 나누었다. 유쾌하고 기억할만한 이야기로 서로 담소를 하고서 한 곁에 앉았다. 한 곁에 앉아서 그 비구 들은 마하깟짜나 존자에게 이렇게 말했다. “도반 깟짜나여, 세존께서는 저희에게 '과거를 돌아보지 말고 미래를 바라지 마라. … 지복한 하룻밤을 보내는 고요한 성자라 하리.'라고 간략하게 요약만 설하시고 상세하게 그 뜻을 분석해주시지 않고 자리에서 일어나 거처로 들어가셨습니다. 도반 깟짜나여, 세존께서 들어가신 지 얼마 안 되어 우리에게 이런 생각이 들었습니다. '도반들이여, 세존께서는 우리에게 '과거를 돌아보지 말고 미래를 바라지 마라. … 지복한 하룻밤을 보내는 고요한 성자라 하리.'라고 간략하게 요약만 설하시고 상세하게 그 뜻을 분석해주시지 않고 자리에서 일어나 거처로 들어가셨습니다. 세존께서 이처럼 간략하게 요약만 설하시고 상세하게 그 뜻을 분석해주시지 않은 것에 대해 누가 참으로 그 뜻을 상세하게 분석해줄 수 있겠습니까?' 도반 깟짜나여, 그런 우리에게 이런 생각이 떠올랐습니다. '마하깟짜나 존자는 스승께서 칭찬하셨고, 지혜로운 동료 수행자들이 존중합니다. 세존께서 간략하게 요약만 설하시고 상세하게 그 뜻을 분석 해주지 않으신 것에 대해 마하깟짜나 존자가 참으로 상세하게 그 뜻을 분석해줄 수 있을 것입니다. 이제 우리는 마하깟짜나 존자를 찾아 갑시다. 마하깟짜나 존자를 찾아가서 이 뜻을 질문합시다.'라고, 그러니 마하깟짜나 존자는 분석해주십시오.”
9. [마하깟짜나 존자는 말했다.] ♦ “seyyathāpi, āvuso, puriso sāratthiko sāragavesī sārapariyesanaṃ caramāno mahato rukkhassa tiṭṭhato sāravato atikkammeva mūlaṃ atikkamma khandhaṃ sākhāpalāse sāraṃ pariyesitabbaṃ maññeyya; evaṃ sampadamidaṃ āyasmantānaṃ satthari sammukhībhūte taṃ bhagavantaṃ atisitvā amhe etamatthaṃ paṭipucchitabbaṃ maññatha . so hāvuso, bhagavā jānaṃ jānāti, passaṃ passati, cakkhubhūto ñāṇabhūto dhammabhūto brahmabhūto vattā pavattā atthassa ninnetā amatassa dātā dhammassāmī tathāgato. so ceva panetassa kālo ahosi yaṃ bhagavantaṃyeva etamatthaṃ paṭipuccheyyātha, yathā vo bhagavā byākareyya tathā naṃ dhāreyyāthā”ti. “도반들이여, 예를 들면 심재가 필요하고 심재를 찾는 사람이 심재를 찾아 이리저리 다니다가, 심재를 가지고 [196] 튼튼하게 서 있는 큰 나무의 뿌리와 줄기를 지나쳐서 잔가지와 잎사귀에서 심재를 찾아야겠다고 생각하는 것과 같습니다. 지금 도반들에게도 이런 일이 벌어졌습니다. 스승께서 면전에 계셨음에도 불구하고 그분 세존을 제쳐놓고 제게 그 뜻을 물어야겠다고 생각하고 있습니다. 도반들이여, 참으로 그분 세존께서는 알아야 할 것을 아시고, 보아야 할 것을 보시는 분이며, 우리의 눈이 되시고, 지혜가 되시고, 법이 되시고, 으뜸이 되시며, [사성제를] 말씀하는 분이시고, [오래 진리를 꿰뚫으시면서] 선언하는 분이시고, 뜻을 밝히는 분이시고, 불사를 주는 분이시며, 법의 주인이시며, 여래이십니다. 그러므로 그대들은 그 때 바로 세존께 그 뜻을 여쭈었어야 했습니다. 그때가 바른 시기였습니다. 그래서 세존께서 그대들에게 설명해주신 대로 잘 호지했어야 했습니다.” ♦ “addhāvuso kaccāna, bhagavā jānaṃ jānāti, passaṃ passati, cakkhubhūto ñāṇabhūto dhammabhūto brahmabhūto vattā pavattā atthassa ninnetā amatassa dātā dhammassāmī tathāgato. so ceva panetassa kālo ahosi yaṃ bhagavantaṃyeva etamatthaṃ paṭipuccheyyāma; yathā no bhagavā byākareyya tathā naṃ dhāreyyāma. api cāyasmā mahākaccāno satthuceva saṃvaṇṇito sambhāvito ca viññūnaṃ sabrahmacārīnaṃ; pahoti cāyasmā mahākaccāno imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajituṃ. vibhajatāyasmā mahākaccāno agaruṃ karitvā”ti . 10. “도반 깟짜나여, 그렇습니다. 참으로 그분 세존께서는 알아야 할 것을 아시고, 보아야 할 것을 보시는 분이며, 우리의 눈이 되시 고, 지혜가 되시고, 법이 되시고, 으뜸이 되시며, [사성제를] 말씀하시는 분이시고, [오래 진리를 꿰뚫으시면서] 선언하는 분이시고, 뜻을 밝히는 분이시고, 불사를 주는 분이시며, 법의 주인이시며, 여래이십니다. 그러므로 우리는 그때 바로 세존께 그 뜻을 여쭈었어야 했습니다. 그때가 바른 시기였습니다. 그래서 세존께서 우리들에게 설명해 주신 대로 잘 호지했어야 했습니다. 그렇지만 마하깟짜나 존자는 스승께서 칭찬하셨고, 지혜로운 동료 수행자들이 존중합니다. 세존께서 간략하게 개요만 말씀하시고 상세하게 그 뜻을 분석해주지 않으셨는데, 마하깟짜나 존자는 참으로 상세하게 그 뜻을 분석해줄 수 있을 것입니다. 그러니 마하깟짜나 존자는 귀찮다 여기지 마시고 우리에게 분석해주십시오.”
♦ “tena hāvuso, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; bhāsissāmī”ti. “evamāvuso”ti kho te bhikkhū āyasmato mahākaccānassa paccassosuṃ. āyasmā mahākaccāno etadavoca — 11. “도반들이여, 그렇다면 이제 그것을 들으십시오. 듣고 마음에 잘 새기십시오. 나는 설할 것입니다.” “그렇게 하겠습니다, 도반이시여.”라고 비구들은 마하깟짜나 존자에게 응답했다. 마하깟짜나 존자는 이렇게 말하였다.
♦ “yaṃ kho no, āvuso, bhagavā saṃkhittena uddesaṃ uddisitvā vitthārena atthaṃ avibhajitvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho — ♦ “atītaṃ nānvāgameyya ... pe ... ♦ taṃ ve bhaddekarattoti, santo ācikkhate munī”ti. ♦ imassa kho ahaṃ, āvuso, bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa evaṃ vitthārena atthaṃ ājānāmi — 12. “도반들이여, 세존께서 우리에게 '과거를 돌아보지 말고 미래를 바라지 마라. … 지복한 하룻밤을 보내는 고요한 성자라 하리.'라고 간략하게 요약만 설하시고 상세하게 그 뜻을 분석해주시지 않고 자리에서 일어나 거처로 들어가셨습니다. 세존께서 이처럼 간략 하게 요약만 설하시고 상세하게 분석해주시지 않은 그 뜻을 나는 이와 같이 상세하게 압니다.”
♦ 282. “kathañca, āvuso, atītaṃ anvāgameti? 13. “도반들이여, 어떻게 과거를 돌아봅니까?
iti me cakkhu ahosi atītamaddhānaṃ iti rūpāti — tattha chandarāgappaṭibaddhaṃ hoti viññāṇaṃ, chandarāgappaṭibaddhattā viññāṇassa tadabhinandati, tadabhinandanto atītaṃ anvāgameti. '과거에 나의 눈은 이러했고 형색들은 이러했다.'라고 생각하면서 그것에 대해 알음알이는 열망과 욕망에 묶이고 알음알이가 열망과 욕망에 묶이기 때문에 그는 그것을 즐깁니다. 그것을 즐길 때 과거를 돌아봅니다. iti me sotaṃ ahosi atītamaddhānaṃ iti saddāti ... pe ... iti me ghānaṃ ahosi atītamaddhānaṃ iti gandhāti... iti me jivhā ahosi atītamaddhānaṃ iti rasāti... iti me kāyo ahosi atītamaddhānaṃ iti phoṭṭhabbāti... iti me mano ahosi atītamaddhānaṃ iti dhammāti — tattha chandarāgappaṭibaddhaṃ hoti viññāṇaṃ, chandarāgappaṭibaddhattā viññāṇassa tadabhinandati, tadabhinandanto atītaṃ anvāgameti — evaṃ kho, āvuso, atītaṃ anvāgameti. '과거에 나의 귀는 이러했고 소리는 이러했다. … 과거에 나의 코는 이러했고 냄새는 이러했다. … 과거에 나의 혀는 이러 했고 맛은 이러했다. … 과거에 나의 몸은 이러했고 감촉은 이러했다. … 과거에 나의 마노[意]는 이러했고 [마노의 대상인] 법은 이러 했다.'라고 생각하면서 그것에 대해 알음알이는 열망과 욕망에 묶이고 알음알이가 열망과 욕망에 묶이기 때문에 그는 그것을 즐깁니다. 그것을 즐길 때 과거를 돌아봅니다. 도반들이여, 이와 같이 그는 과거를 돌아봅니다.”
♦ “kathañca, āvuso, atītaṃ nānvāgameti? iti me cakkhu ahosi atītamaddhānaṃ iti rūpāti — tattha na chandarāgappaṭibaddhaṃ hoti viññāṇaṃ, na chandarāgappaṭibaddhattā viññāṇassa na tadabhinandati, na tadabhinandanto atītaṃ nānvāgameti. 14. “도반들이여, 어떻게 과거를 돌아보지 않습니까? '과거에 나의 눈은 이러했고 형색들은 이러했다.'라고 생각하면서 그것에 대해 알음알이는 열망과 욕망에 묶이지 않고 알음알이가 열망과 욕망에 묶이지 않기 때문에 그는 그것을 즐기지 않습니다. 그것을 즐기지 않을 때 과거를 돌아보지 않습니다. iti me sotaṃ ahosi atītamaddhānaṃ iti saddāti ... pe ... iti me ghānaṃ ahosi atītamaddhānaṃ iti gandhāti... iti me jivhā ahosi atītamaddhānaṃ iti rasāti... iti me kāyo ahosi atītamaddhānaṃ iti phoṭṭhabbāti... iti me mano ahosi atītamaddhānaṃ iti dhammāti — tattha na chandarāgappaṭibaddhaṃ hoti viññāṇaṃ, na chandarāgappaṭibaddhattā viññāṇassa, na tadabhinandati, na tadabhinandanto atītaṃ nānvāgameti — evaṃ kho, āvuso, atītaṃ nānvāgameti. 과거에 나의 귀는 이러했고 소리는 이러했다. … 과거에 나의 코는 이러했고 냄새는 이러했다. … 과거에 나의 혀는 이러했고 맛은 이러했다. … 과거에 나의 몸은 이러했고 감촉은 이러했다. … 과거에 나의 마노[意]는 이러 했고 [마노의 대상인] 법은 이러했다.'라고 생각하면서 그것에 대해 알음알이는 열망과 욕망에 묶이지 않고 알음알이가 열망과 욕망에 묶이지 않기 때문에 그는 그것을 즐기지 않습니다. 그것을 즐기지 않을 때 과거를 돌아보지 않습니다. 도반들이여, 이와 같이 그는 과거를 돌아보지 않습니다.”
♦ 283. “kathañca, āvuso, anāgataṃ paṭikaṅkhati? iti me cakkhu siyā anāgatamaddhānaṃ iti rūpāti — appaṭiladdhassa paṭilābhāya cittaṃ paṇidahati, cetaso paṇidhānapaccayā tadabhinandati, tadabhinandanto anāgataṃ paṭikaṅkhati. 15. “도반들이여, 그러면 어떻게 미래를 바랍니까? '미래에 나의 눈은 이러할 것이고 형색들은 이러할 것이다.'라고 생각하면서 아직 얻지 못한 것을 얻기 위해 마음을 기울입니다. 그가 그렇게 마음을 기울이기 때문에 그는 그것을 즐깁니다. 그것을 즐길 때 미래를 바랍니다. iti me sotaṃ siyā anāgatamaddhānaṃ iti saddāti ... pe ... iti me ghānaṃ siyā anāgatamaddhānaṃ iti gandhāti... iti me jivhā siyā anāgatamaddhānaṃ iti rasāti... iti me kāyo siyā anāgatamaddhānaṃ iti phoṭṭhabbāti... iti me mano siyā anāgatamaddhānaṃ iti dhammāti — appaṭiladdhassa paṭilābhāya cittaṃ paṇidahati, cetaso paṇidhānapaccayā tadabhinandati, tadabhinandanto anāgataṃ paṭikaṅkhati — evaṃ kho, āvuso, anāgataṃ paṭikaṅkhati. '미래에 나의 귀는 이러할 것이고 소리는 이러할 것이다. … 미래에 나의 코는 이러할 것이고 냄새는 이러할 것이다. … 미래에 나의 혀는 이러할 것이고 맛은 이러할 것이다. … 미래에 나의 몸은 이러할 것이고 감촉은 이러할 것이다.. ... 미래에 나의 마노는 이러할 것이고 [197] [마노의 대상인] 법은 이러할 것이다.'라고 생각하면서 아직 얻지 못한 것을 얻기 위해 마음을 기울입니다. 그가 그렇게 마음을 기울이기 때문에 그는 그것을 즐깁니다. 그것을 즐길 때 미래를 바랍니다. 도반들이여, 이와 같이 그는 미래를 바랍니다.”
♦ “kathañca, āvuso, anāgataṃ nappaṭikaṅkhati? iti me cakkhu siyā anāgatamaddhānaṃ iti rūpāti — appaṭiladdhassa paṭilābhāya cittaṃ nappaṇidahati, cetaso appaṇidhānapaccayā na tadabhinandati, na tadabhinandanto anāgataṃ nappaṭikaṅkhati. iti me sotaṃ siyā anāgatamaddhānaṃ iti saddāti ... pe ... iti me ghānaṃ siyā anāgatamaddhānaṃ iti gandhāti... iti me jivhā siyā anāgatamaddhānaṃ iti rasāti... iti me kāyo siyā anāgatamaddhānaṃ iti phoṭṭhabbāti... iti me mano siyā anāgatamaddhānaṃ iti dhammāti — appaṭiladdhassa paṭilābhāya cittaṃ nappaṇidahati, cetaso appaṇidhānapaccayā na tadabhinandati, na tadabhinandanto anāgataṃ nappaṭikaṅkhati — evaṃ kho, āvuso, anāgataṃ nappaṭikaṅkhati. 16. “도반들이여, 그러면 어떻게 미래를 바라지 않습니까? '미래에 나의 눈은 이러할 것이고 형색들은 이러할 것이다.'라고 생각하면서 아직 얻지 못한 것을 얻기 위해 마음을 기울이지 않습니다. 그가 그렇게 마음을 기울이지 않기 때문에 그는 그것을 즐기지 않습니다. 그것을 즐기지 않을 때 미래를 바라지 않습니다.
'미래에 나의 귀는 이러할 것이고 소리들은 이러할 것이다. … 미래에 나의 코는 이러할 것이고 냄새들은 이러할 것이다. … 미래에 나의 혀는 이러할 것이고 맛들은 이러할 것이다. … 미래에 나의 몸은 이러할 것이고 감촉들은 이러할 것이다. … 미래에 나의 마노는 이러할 것 이고 [마노의 대상인] 법들은 이러할 것이다.'라고 생각하면서 아직 못한 것을 얻기 위해 마음을 기울이지 않습니다. 그가 그렇게 마음을 기울이지 않기 때문에 그는 그것을 즐기지 않습니다. 그것을 즐기지 않을 때 미래를 바라지 않습니다. 도반들이여, 이와 같이 그는 미래를 바라지 않습니다.”
♦ 284. “kathañca, āvuso, paccuppannesu dhammesu saṃhīrati? 17. “도반들이여, 어떻게 현재 일어나는 현상들에 정복당합니까? yañcāvuso, cakkhu ye ca rūpā — ubhayametaṃ paccuppannaṃ. 도반들이여, 눈과 형색들, 이 둘은 현재에 일어납니다. tasmiṃ ce paccuppanne chandarāgappaṭibaddhaṃ hoti viññāṇaṃ, 이 현재에 일어나는 것에 대해 알음알이가 열망과 욕망에 묶입니다. chandarāgappaṭibaddhattā viññāṇassa tadabhinandati, 알음알이가 열망과 욕망에 묶이기 때문에 그는 그것을 즐깁니다. tadabhinandanto paccuppannesu dhammesu saṃhīrati. 그것을 즐길 때 그는 현재 일어나는 현상들[法]에 정복당합니다.
yañcāvuso, sotaṃ ye ca saddā ... pe ... yañcāvuso, ghānaṃ ye ca gandhā... yā cāvuso, jivhā ye ca rasā... yo cāvuso, kāyo ye ca phoṭṭhabbā... 귀와 소리들 … 코와 냄새들 … 혀와 맛들 … 몸과 감촉들 …
yo cāvuso, mano ye ca dhammā — ubhayametaṃ paccuppannaṃ. 마노와 [마노의 대상인] 법들, 이 둘은 현재에 일어납니다. tasmiṃ ce paccuppanne chandarāgappaṭibaddhaṃ hoti viññāṇaṃ, 이 현재에 일어나는 것에 대해 알음알이가 열망과 욕망에 묶입니다. chandarāgappaṭibaddhattā viññāṇassa tadabhinandati, 알음알이가 열망과 욕망에 묶이기 때문에 그는 그것을 즐깁니다. tadabhinandanto paccuppannesu dhammesu saṃhīrati — 그것을 즐길 때 그는 현재 일어나는 현상들[法]에 정복당합니다. evaṃ kho, āvuso, paccuppannesu dhammesu saṃhīrati. 도반들이여, 이와 같이 그는 현재 일어나는 현상들[法]에 정복당합니다.”
♦ “kathañca, āvuso, paccuppannesu dhammesu na saṃhīrati? yañcāvuso, cakkhu ye ca rūpā — ubhayametaṃ paccuppannaṃ. tasmiṃ ce paccuppanne na chandarāgappaṭibaddhaṃ hoti viññāṇaṃ, na chandarāgappaṭibaddhattā viññāṇassa na tadabhinandati, na tadabhinandanto paccuppannesu dhammesu na saṃhīrati. yañcāvuso, sotaṃ ye ca saddā ... pe ... yañcāvuso, ghānaṃ ye ca gandhā... yā cāvuso, jivhā ye ca rasā... yo cāvuso, kāyo ye ca phoṭṭhabbā... yo cāvuso, mano ye ca dhammā — ubhayametaṃ paccuppannaṃ. tasmiṃ ce paccuppanne na chandarāgappaṭibaddhaṃ hoti viññāṇaṃ, na chandarāgappaṭibaddhattā viññāṇassa na tadabhinandati, na tadabhinandanto paccuppannesu dhammesu na saṃhīrati — evaṃ kho, āvuso, paccuppannesu dhammesu na saṃhīrati. 18. “도반들이여, 어떻게 현재 일어나는 현상들[法]에 정복당하지 않습니까? 도반들이여, 눈과 형색들, 이 둘은 현재에 일어납니다. 이 현재에 일어나는 것에 대해 알음알이가 열망과 욕망에 묶이지 않습니다. 알음알이가 열망과 욕망에 묶이지 않기 때문에 그는 그것을 즐기지 않습니다. 그것을 즐기지 않을 때 그는 현재에 [일어나는] 현상[法]에 정복당하지 않습니다.
귀와 소리들 … 코와 냄새들 … 혀와 맛들 … 몸과 감촉들 … 마노와 [마노의 대상인] 법들, 이 둘은 현재에 일어납니다. [198] 이 현재에 일어나는 것에 대해 알음알이가 열망과 욕망에 묶이지 않습니다. 알음알이가 열망과 욕망에 묶이지 않기 때문에 그는 그것을 즐기지 않습니다. 그것을 즐기지 않을 때 그는 현재 일어나는 현상들[法]에 정복당하지 않습니다. 도반들이여, 이와 같이 그는 현재 일어나는 현상들[法]에 정복당하지 않습니다.”
♦ 285. “yaṃ kho no, āvuso, bhagavā saṃkhittena uddesaṃ uddisitvā vitthārena atthaṃ avibhajitvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho — ♦ “atītaṃ nānvāgameyya ... pe ... ♦ taṃ ve bhaddekarattoti, santo ācikkhate munī”ti. ♦ “imassa kho ahaṃ, āvuso, bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa evaṃ vitthārena atthaṃ ājānāmi. ākaṅkhamānā ca pana tumhe āyasmanto bhagavantaṃyeva upasaṅkamitvā etamatthaṃ paṭipuccheyyātha, yathā vo bhagavā byākaroti tathā naṃ dhāreyyāthā”ti. 19. “도반들이여, 세존께서 우리에게 '과거를 돌아보지 말고 미래를 바라지 마라. … 지복한 하룻밤을 보내는 고요한 성자라 하리.'라고 간략하게 요약만 설하시고 상세하게 그 뜻을 분석해주시지 않고 자리에서 일어나 거처로 들어가셨습니다. 세존께서 이처럼 간략 하게 요약만 설하시고 상세하게 분석해주시지 않은 그 뜻을 나는 이와 같이 상세하게 압니다. 그런데 그대 도반들이 원한다면 세존을 뵙고 이 뜻을 다시 여쭈어보십시오. 그래서 세존께서 설명해주시는 대로 지니십시오.”
♦ atha kho te bhikkhū āyasmato mahākaccānassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. ekamantaṃ nisinnā kho te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ — “yaṃ kho no, bhante, bhagavā saṃkhittena uddesaṃ uddisitvā vitthārena atthaṃ avibhajitvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho — ♦ “atītaṃ nānvāgameyya ... pe ... ♦ taṃ ve bhaddekarattoti, santo ācikkhate munī”ti. ♦ tesaṃ no, bhante, amhākaṃ, acirapakkantassa bhagavato, etadahosi — “idaṃ kho no, āvuso, bhagavā saṃkhittena uddesaṃ uddisitvā vitthārena atthaṃ avibhajitvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho — ♦ “atītaṃ nānvāgameyya, nappaṭikaṅkhe anāgataṃ. ♦ yadatītaṃ pahīnaṃ taṃ, appattañca anāgataṃ. ♦ “paccuppannañca yo dhammaṃ, tattha tattha vipassati. ♦ asaṃhīraṃ asaṃkuppaṃ, taṃ vidvā manubrūhaye. ♦ “ajjeva kiccamātappaṃ, ko jaññā maraṇaṃ suve. ♦ na hi no saṅgaraṃ tena, mahāsenena maccunā. ♦ “evaṃ vihāriṃ ātāpiṃ, ahorattamatanditaṃ. ♦ taṃ ve bhaddekarattoti, santo ācikkhate munī”ti. ♦ “‘ko nu kho imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajeyyā’ti? tesaṃ no, bhante, amhākaṃ etadahosi — ‘ayaṃ kho āyasmā mahākaccāno satthu ceva saṃvaṇṇito sambhāvito ca viññūnaṃ sabrahmacārīnaṃ. pahoti cāyasmā mahākaccāno imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajituṃ. yaṃnūna mayaṃ yenāyasmā mahākaccāno tenupasaṅkameyyāma; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etamatthaṃ paṭipuccheyyāmā’ti. atha kho mayaṃ, bhante, yenāyasmā mahākaccāno tenupasaṅkamimha; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etamatthaṃ paṭipucchimha. tesaṃ no, bhante, āyasmatā mahākaccānena imehi ākārehi imehi padehi imehi byañjanehi attho vibhatto”ti. 20. 그러자 그 비구들은 마하깟짜나 존자의 설법을 기뻐하고 감사드리면서 자리에서 일어나 세존을 뵈러 갔다. 세존을 뵙고 세존께 절을 올리고 한 곁에 앉았다. 한 곁에 앉아서 그 비구들은 세존께 이렇게 말씀드렸다.
“세존이시여, 세존께서는 저희에게 '과거를 돌아보지 말고 미래를 바라지 마라. … 지복한 하룻밤을 보내는 고요한 성자라 하리.'라고 간략하게 요약만 설하시고 상세하게 그 뜻을 분석해주시지 않고 자리에서 일어나 거처로 들어가셨습니다. 세존이시여, 세존께서 거처로 들어가신 지 얼마 안 되어 저희들에게 이런 생각이 들었습니다. '도반들이여, 세존께서는 우리에게 '과거를 돌아보지 말고 미래를 바라지 마라. … 지복한 하룻밤을 보내는 고요한 성자라 하리.'라고 간략하게 요약만 설하시고 상세하게 그 뜻을 분석해주시지 않고 자리에서 일어나 거처로 들어가셨습니다. [199] 세존께서 이처럼 간략하게 요약만 설하시고 상세하게 그 뜻을 분석해주시지 않은 것에 대해 누가 참으로 상세하게 그 뜻을 분석해줄 수 있겠습니까?' 세존이시여, 그런 저희들에게 이런 생각이 떠올랐습니다. '마하깟짜나 존자는 스승께서 칭찬하셨고, 지혜로운 동료 수행자들이 존중합니다. 세존께서 간략하게 요약만 설하시고 상세하게 그 뜻을 분석 해주지 않으신 것에 대해 마하깟짜나 존자가 참으로 상세하게 그 뜻을 분석해줄 수 있을 것입니다. 이제 우리는 마하깟짜나 존자를 찾아 갑시다. 마하깟짜나 존자를 찾아가서 이 뜻을 질문합시다.' 그때 저희들은 마하깟짜나 존자를 찾아갔습니다. 가서는 마하깟짜나 존자에게 이 뜻을 물어보았습니다. 그런 저희들에게 마하깟짜나 존자는 이런 방식으로 이런 단어들과 이런 문구들로 그 뜻을 분석해 주었습니다.”
♦ “paṇḍito, bhikkhave, mahākaccāno; mahāpañño, bhikkhave mahākaccāno. maṃ cepi tumhe, bhikkhave, etamatthaṃ paṭipuccheyyātha, ahampi taṃ evamevaṃ byākareyyaṃ yathā taṃ mahākaccānena byākataṃ. eso, cevetassa attho. evañca naṃ dhārethā”ti. 21. “비구들이여, 마하깟짜나는 현자이다. 비구들이여, 마하깟짜나는 큰 통찰지를 가졌다. 만일 그대들이 나에게 이 뜻을 물었더라도 나는 그와 같이 설명했을 것이다. 그러니 마하깟짜나가 설명한 대로 잘 지녀라.”
♦ idamavoca bhagavā. attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti. 세존께서는 이와 같이 설하셨다. 그 비구들은 흡족한 마음으로 세존의 말씀을 크게 기뻐하였다.
♦ mahākaccānabhaddekarattasuttaṃ niṭṭhitaṃ tatiyaṃ. 마하깟짜나 존자와 지복한 하룻밤 경(M133)이 끝났다.
|