‘‘Sāmaṃ vā taṃ, ānanda, kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, yaṃpaccayāssa [yaṃpaccayāya (syā. kaṃ.), yaṃpaccayā yaṃ (ka.)] taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. Pare vā taṃ [pare vāssa taṃ (sī. pī.), pare vāyataṃ (syā. kaṃ.)], ānanda, kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharonti, yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. Sampajāno vā taṃ, ānanda, kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. Asampajāno vā taṃ, ānanda, kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ.
‘‘Sāmaṃ vā taṃ, ānanda, kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, yaṃpaccayāssa [yaṃpaccayāya (syā. kaṃ.), yaṃpaccayā yaṃ (ka.)] taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ.
1)“아난다여, 자신에 의해 신체적 형성을 일으키더라도 그것을 연유로 내적으로 즐거움과 괴로움이 생겨난다.
8.“아난다여, 스스로가 몸신身으로 의도적 행위를 짓더라도 그것을 조건으로 해서 내적인 즐거움과 괴로움이 일어난다.
Pare vā taṃ [pare vāssa taṃ (sī. pī.), pare vāyataṃ (syā. kaṃ.)], ānanda, kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharonti, yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ.
아난다여, 타자에 의해 신체적 형성을 일으키더라도 그것을 연유로 내적으로 즐거움과 괴로움이 생겨난다.
아난다여, 남들이 그에게 몸으로 의도적 행위를 짓더라도 그것을 조건으로 해서 내적인 즐거움과 괴로움이 일어난다.
Sampajāno vā taṃ, ānanda, kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ.
2)아난다여, 올바로 알아차리며 신체적 형성을 일으키더라도 그것을 연유로 내적으로 즐거움과 괴로움이 생겨나거나,
아난다여, [분명히] 알아차리면서 몸으로 의도적 행위를 짓더라도 그것을 조건으로 해서 내적인 즐거움과 괴로움이 일어난다.
Asampajāno vā taṃ, ānanda, kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ.
아난다여, 올바로 알아차림을 못하며 신체적 형성을 일으키더라도 그것을 연유로 내적으로 즐거움과 괴로움이 생겨난다.
아난다여, [분명히] 알아차리지 못하면서 몸으로 의도적 행위를 짓더라도 그것을 조건으로 해서 내적인 즐거움과 괴로움이 일어난다.”