‘‘Seyyathāpi, ānanda, mahārukkho. Atha puriso āgaccheyya kuddālapiṭakaṃ ādāya. So taṃ rukkhaṃ mūle chindeyya, mūle chetvā palikhaṇeyya, palikhaṇitvā mūlāni uddhareyya antamaso usīranāḷimattānipi. So taṃ rukkhaṃ khaṇḍākhaṇḍikaṃ chindeyya. Khaṇḍākhaṇḍikaṃ chinditvā phāleyya; phāletvā sakalikaṃ sakalikaṃ kareyya, sakalikaṃ sakalikaṃ karitvā vātātape visoseyya, vātātape visosetvā agginā ḍaheyya, agginā ḍahetvā masiṃ kareyya, masiṃ karitvā mahāvāte vā ophuṇeyya, nadiyā vā sīghasotāya pavāheyya. Evañhi so, ānanda, mahārukkho ucchinnamūlo assa tālāvatthukato anabhāvaṅkato āyatiṃ anuppādadhammo. Evameva kho, ānanda, upādāniyesu dhammesu ādīnavānupassino viharato taṇhā nirujjhati. Taṇhānirodhā upādānanirodho; upādānanirodhā bhavanirodho; bhavanirodhā jātinirodho; jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī’’ti.
‘‘Seyyathāpi, ānanda, mahārukkho.
8.아난다여, 예를 들면, 큰 나무가 한 그루 있는데,
비구들이여, 예를 들면 큰 나무가 있는데,
Atha puriso āgaccheyya kuddālapiṭakaṃ ādāya.
일꾼이 삽과 바구니를 가지고 와서,
어떤 사람이 쾡이와 바구니를 가지고 와서,
So taṃ rukkhaṃ mūle chindeyya, mūle chetvā palikhaṇeyya, palikhaṇitvā mūlāni uddhareyya antamaso usīranāḷimattānipi.
그가 그 나무 밑동을 자르고, 밑동을 자른 뒤에 파내고, 파낸 뒤에 뿌리와 그 안의 잔뿌리마저 뽑아 버리고,
그 나무의 뿌리를 자른다 하자. 뿌리를 자른 뒤에는 [뿌리 주위에] 땅을 하고, 땅을 판 뒤에는 뿌리와 그 안에 있는 잔 뿌리까지 모두 뽑아낸다 하자.
So taṃ rukkhaṃ khaṇḍākhaṇḍikaṃ chindeyya.
그 나무를 토막토막 자르고,
그런 후에 다시 그 나무를 토막토막 자르고,
Khaṇḍākhaṇḍikaṃ chinditvā phāleyya; phāletvā sakalikaṃ sakalikaṃ kareyya, sakalikaṃ sakalikaṃ karitvā vātātape visoseyya,
토막토막 자른 뒤에 부수고, 부순 뒤에 조각내고, 조각낸 뒤에 바람이나 햇빛에 말리고,
토막토막 자른 뒤에 쪼개고 또 쪼개어 다시 산산조각을 내어서는 바람이나 햇빛에 말리고,
vātātape visosetvā agginā ḍaheyya, agginā ḍahetvā masiṃ kareyya, masiṃ karitvā mahāvāte vā ophuṇeyya, nadiyā vā sīghasotāya pavāheyya.
바람이나 햇빛에 말린 뒤에 불에 태우고, 불에 태운 뒤에 재로 만들고, 재로 담든 뒤에 강한 바람에 날려 보내거나 강물의 거센 흐름에 씻어버린다면,
바람이나 햇빛에 말린 뒤에는 불에 태우고, 불에 태운 뒤에는 재로 만들고, 재로 만든 뒤에는 강한 바람에 날려 보내거나 물살이 센 강에 흩어버린다 하자.
Evañhi so, ānanda, mahārukkho ucchinnamūlo assa tālāvatthukato anabhāvaṅkato āyatiṃ anuppādadhammo.
이와 같이 해서, 아난다여, 그 큰 나무는 뿌리째 뽑히고, 종려나무 그루터기처럼 되고, 존재하지 않게 되고, 미래에 다시 생겨나지 않게 된다.
아난다여, 이렇게 하면 그 큰 나무는 뿌리가 잘린 것이 되고 줄기만 남은 야자수 처럼 되고 존재하지 않게 되고 미래에 다시는 일어나지 않게끔 될 것이다.
Evameva kho, ānanda, upādāniyesu dhammesu ādīnavānupassino viharato taṇhā nirujjhati.
아난다여, 집착의 대상이 되는 현상에서 해로움을 보는 자에게는 갈애가 소멸한다.
아난다여, 그와 같이 취착하기 마련인 법들에서 위험을 보면서 머무는 자에게 갈애는 소멸한다.
Taṇhānirodhā upādānanirodho; upādānanirodhā bhavanirodho; bhavanirodhā jātinirodho; jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti.
갈애가 소멸하면 집착이 소멸하고, 집착이 소멸하면 존재가 소멸하고, 존재가 소멸하면 태어남이 소멸하고, 태어남이 소멸하면 늙음과 죽음, 슬픔, 비탄, 고통, 근심, 절망이 소멸한다.
갈애가 소멸하면 취착이 소멸하고, 취착이 소멸하면 존재가 소멸하고, 존재가 소멸하면 태어남이 소멸하고, 태어남이 소멸하면 늙음∙죽음과 근심∙탄식∙육체적 고통∙정신적 고통∙절망이 소멸한다.
Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī’’ti.
이 모든 괴로움의 다발들은 이와 같이해서 소멸한다.”라고.
이와 같이 전체 괴로움의 무더기苦蘊가 소멸한다.”라고.
Dasamaṃ.
Dasamaṃ.
열 번째.
열 번째.
Dukkhavaggo chaṭṭho.
Dukkhavaggo chaṭṭho.
여섯 번째 품 『나무의 품』이 끝났다.
제6장 괴로움 품이 끝났다.
Tassuddānaṃ –
Tassuddānaṃ –
그 목차는 차례로 –
여섯 번째 품에 포함된 경들의 목록은 다음과 같다. –
Parivīmaṃsanupādānaṃ, dve ca saṃyojanāni ca;
Mahārukkhena dve vuttā, taruṇena ca sattamaṃ;
Nāmarūpañca viññāṇaṃ, nidānena ca te dasāti.
Parivīmaṃsanupādānaṃ, dve ca saṃyojanāni ca;
1)완전한 탐구의 경, 2)집착의 경, 3)결박의 경1, 4)결박의 경2,
①철저한 검증, ②취착, 두 가지 ③④족쇄,
Mahārukkhena dve vuttā, taruṇena ca sattamaṃ;
5)큰 나무의 경1, 6)큰 나무의 경2, 7)어린 나무의 경,
두 가지 ⑤⑥큰 나무, ⑦어린 나무,
Nāmarūpañca viññāṇaṃ, nidānena ca te dasāti.
8)명색의 경, 9)의식의 경, 10)인연의 경으로 이루어졌다.
⑧정신∙물질, ⑨알음알이, ⑩인연 – 이러한 열 가지이다.