|
|
念覺支-擇法覺支
idha, bhikkhave, bhikkhu paṭisaṅkhā yoniso satisambojjhaṅgaṃ bhāveti
vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ;
21. “비구들이여, 무엇이 수행으로 없애야 할 번뇌들인가?
비구들이여, 여기 비구는 지혜롭게 숙고하여 떨쳐버림을 의지하고 [탐욕의] 빛바램을 의지하고
소멸을 의지하고 철저한 버림으로 기우는 마음챙김의 깨달음의 구성요소[念覺支]를 닦는다.
131) '일곱 가지 깨달음의 구성요소[七覺支, satta bojjhaṅga]'는
본경에 해당하는 주석서에서 상세하게 설명하고 있는데 다음과 같다.
“이것은 '일곱 가지 깨달음의 구성요소[七覺支, satta bojjhaṅga]'이다.
수행하지 않음에 위험(ādīnava)을 보고, 수행함에 이익(ānisaṃsa)을 보면서
바른 방법으로 반조하면서 마음챙김의 깨달음의 구성요소 등을 닦는다.
뜻(attha)에 따라, 특징(lakkhaṇa)과 역할(rasa)과 나타남(paccupaṭṭhāna)에 따라,
순서(kama)에 따라, 그만큼인가(anūnādhika)에 따라 해설해 보면 다음과 같다.
(1) 먼저 뜻과 특징과 역할과 나타남에 따라 설하면 다음과 같다.
bhāvanāpahātabbāasavavaṇṇanā (MN 12)
27. paṭisaṅkhā yoniso satisambojjhaṅgaṃ bhāvetīti
abhāvanāya ādīnavaṃ, bhāvanāya ca ānisaṃsaṃ
upāyena pathena paccavekkhitvā satisambojjhaṅgaṃ bhāveti, esa nayo sabbattha.
—
atthato lakkhaṇādīhi, kamato ca vinicchayo.
anūnādhikato ceva, viññātabbo vibhāvinā.
① 기억한다는 뜻(saraṇaṭṭha)에서 마음챙김(sati)이다. 특징은 확립함이다. 혹은 반복함이다.
tattha satisambojjhaṅge tāva saraṇaṭṭhena sati.
sā panesā upaṭṭhānalakkhaṇā, apilāpanalakkhaṇā vā.
<*apilāpana(반복함): 열거(羅列) - 佛隨念은 如來十號를 나열하는 것이다.
‘Idha tvaṃ, nandiya, tathāgataṃ anussareyyāsi –
"난디야여, 여기 그대는 다음과 같이 여래를 계속해서 생각해야 한다[隨念].
‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato
lokavidū anuttaro purisadammasārathi , satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti.
'이런 [이유로] 그분 세존께서는 아라한[應供]이시며, 완전히 깨달은 분[正等覺],
영지와 실천을 구족한 분[明行足]이시며, 피안으로 잘 가신 분[善逝]이시며,
세간을 잘 알고 계신 분[世間解]이시며, 가장 높은 분[無上士]이시며,
사람을 잘 길들이는 분[調御丈夫]이시며, 하늘과 인간의 스승[天人師]이시며,
깨달은 분[佛]이시며, 세존(世尊)이시다.'라고.
Iti kho te, nandiya, tathāgataṃ ārabbha ajjhattaṃ sati upaṭṭhāpetabbā.
난디야여, 그대는 이와 같이 여래를 대상으로 안으로 마음챙김을 확립해야 한다.">
“마치 왕의 창고지기가 '이만큼의 금이 있고, 이만큼의 은이 있고, 이만큼의 재물이 있다.'라고
왕의 재물을 반복해서 생각하듯이,
vuttampi hetaṃ
“yathā, mahārāja, rañño bhaṇḍāgāriko rañño sāpateyyaṃ apilāpeti,
ettakaṃ, mahārāja, hiraññaṃ, ettakaṃ suvaṇṇaṃ, ettakaṃ sāpateyyanti,
그와 같이 마음챙김이 있을 때
유익함과 해로움, 비난받아 마땅함과 비난받을 일이 없음, 저열함과 수승함, 흑백으로 상반되는
여러 법을 반복해서 생각한다.
evameva kho, mahārāja, sati uppajjamānā
kusalākusalasāvajjānavajjahīnapaṇītakaṇhasukkasappaṭibhāge dhamme apilāpeti.
이것이 네 가지 마음챙김의 확립이다.”(Minl.37)라고,
ime cattāro satipaṭṭhānā”ti (mi. pa. 2.1.13) vitthāro.
역할은 대상에 깊이 들어감이다. 혹은 잊어버리지 않음이다. 나타남은 대상과 직면함이다.
apilāpanarasā. kiccavaseneva hissa etaṃ lakkhaṇaṃ therena vuttaṃ.
asammosarasā vā. gocarābhimukhabhāvapaccupaṭṭhānā.
“seyyathāpi, bhikkhave, ayaṃ kāyo āhāraṭṭhitiko, āhāraṃ paṭicca tiṭṭhati, anāhāro no tiṭṭhati;
evameva kho, bhikkhave, ime satta bojjhaṅgā āhāraṭṭhitikā,
āhāraṃ paṭicca tiṭṭhanti, anāhārā no tiṭṭhantī”ti.
비구들이여, 예를 들면 이 몸은 자양분으로 지탱되나니
자양분을 반연하여 지탱이 되고 자양분이 없으면 지탱되지 않는 것과 같다.
비구들이여, 그와 같이 이러한 일곱 가지 깨달음의 구성요소도 자양분으로 지탱되나니
자양분을 반연하여 지탱이 되고 자양분이 없으면 지탱되지 않는다.
taṃ kissa hetu?
tathārūpānaṃ, bhikkhave, bhikkhūnaṃ dhammaṃ sutvā
dvayena vūpakāsena vūpakaṭṭho viharati — kāyavūpakāsena ca cittavūpakāsena ca.
so tathā vūpakaṭṭho viharanto taṃ dhammaṃ anussarati anuvitakketi.
그것은 무슨 이유 때문인가?
비구들이여, 그러한 비구들로부터 법을 배워서
그는 몸이 멀리 떠남과 마음이 멀리 떠남이라는 두 가지 멀리 떠남을 갖추어 머물기 때문이다.
그는 이처럼 멀리 떠남을 갖추어 머물면서 그 법을 계속해서 생각하고 계속해서 고찰한다.
[anussarati anuvitakketi :
본문에서 念(기억)과 尋(언어적 행위- 생각)은 동의어처럼 번역 되었다.
여기에서는 거의 유의어처럼 언급되어 있지만 念(기억)과 尋(심)은 동의어가 아니다.
尋(심)은 초선 이후에서는 나타날 수 없지만 念(기억)은 초선 이후에도 작동하기 때문이다.
다만 界-想-尋(사유)의 순서에 界-<念/相>想-尋으로 <사띠/니밋따>를 삽입하면
anussarati anuvitakketi 念과 尋의 연결은 가능하다.
“kathaṃ bhāvitā ca, bhikkhave, cattāro satipaṭṭhānā
kathaṃ bahulīkatā satta bojjhaṅge paripūrenti?
yasmiṃ samaye, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati
ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ,
upaṭṭhitāssa tasmiṃ samaye sati hoti asammuṭṭhā .
yasmiṃ samaye, bhikkhave, bhikkhuno upaṭṭhitā sati hoti asammuṭṭhā,
satisambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno āraddho hoti.
satisambojjhaṅgaṃ tasmiṃ samaye bhikkhu bhāveti,
satisambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno bhāvanāpāripūriṃ gacchati.
* upaṭṭhitā sati hoti asammuṭṭhā: 확립된 기억은 잊어버리지 않고]
yasmiṃ samaye, bhikkhave, bhikkhu tathā vūpakaṭṭho viharanto
taṃ dhammaṃ anussarati anuvitakketi,
satisambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno āraddho hoti;
satisambojjhaṅgaṃ tasmiṃ samaye bhikkhu bhāveti;
satisambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno bhāvanāpāripūriṃ gacchati.
비구들이여, 비구가 이처럼 멀리 떠남을 갖추어 머물면서
그 법을 계속해서 생각하고 계속해서 고찰하면
비구에게는 마음챙김의 깨달음의 구성요소가 자리 잡기 시작한다.
그래서 비구는 마음챙김의 깨달음의 구성요소를 [꾸준히] 닦는다.
그러면 비구의 마음챙김의 깨달음의 구성요소는 이러한 닦음을 통해서 성취된다.
so tathā sato viharanto taṃ dhammaṃ paññāya pavicinati pavicarati parivīmaṃsamāpajjati.
그는 이처럼 마음챙겨 머물면서 법을 통찰지로 조사하고 고찰하고 철저하게 검증한다.
[*paṭibhāgā dhammā - vicaya / vicikicchā 유익하거나 해로운 법들을 揀擇 / 猶豫
atthi, bhikkhave, kusalākusalā dhammā, sāvajjānavajjā dhammā,
hīnapaṇītā dhammā, kaṇhasukkasappaṭibhāgā dhammā.
tattha yonisomanasikārabahulīkāro —
ayamāhāro anuppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā.
비구들이여, 유익하거나 해로운 법들, 나무랄 데 없는 것과 나무라야 마땅한 법들,
받들어 행해야 하는 것과 받들어 행하지 말아야 하는 법들, 고상한 것과 천박한 법들,
흑백으로 상반되는 갖가지 법들이 있어
거기에 지혜롭게 마음에 잡도리하기를 많이 [공부] 지으면
이것이 아직 일어나지 않은 법을 간택하는 깨달음의 구성요소를 일어나게 하고
이미 일어난 법을 간택하는 깨달음의 구성요소를 닦아서 성취하게 하는 자양분이다.
atthi, bhikkhave, kusalākusalā dhammā sāvajjānavajjā dhammā
hīnapaṇītā dhammā kaṇhasukkasappaṭibhāgā dhammā.
tattha yonisomanasikārabahulīkāro — ayamanāhāro anuppannāya vā vicikicchāya uppādāya,
uppannāya vā vicikicchāya bhiyyobhāvāya vepullāya.
비구들이여, 유익하거나 해로운 법들, 나무랄 데 없는 것과 나무라야 마땅한 법들,
받들어 행해야 하는 것과 받들어 행하지 말아야 하는 법들, 고상한 것과 천박한 법들,
흑백으로 상반되는 갖가지 법들이 있어 거기에 지혜롭게 마음에 잡도리하기를 많이 [공부] 지으면
이것이 아직 일어나지 않은 의심을 일어나게 하고
이미 일어난 의심을 더욱 증장하게 하고 충만하게 만드는 자양분이 아닌 것이다.]

첫댓글
잘못 입력된 기억이 있으면
명백히 그 기억이 잘못되었다는 증거가 도처에 나타나더라도
그 증거를 다른 것으로 조작하거나 다르게 해석해서
증거를 인멸하는 하는 있더라도
잘못 입력된 기억을 고수하는 것은 도처에서 목격할 수 있습니다.
그래서 첫 인상(니밋따)가 중요합니다.
가장 황당한 것은 1분도 지나지 않아도 거짓말임이 드러나게 될 상황에서도
그 전까지는 끝까지 거짓말이 아니라고 우기는 경우도 있습니다.
하물며 눈 앞에 보여주어도 아니랍니다.
1. 혹은 반복함이다. apilāpana
<<2. 계속해서 생각해야 한다. [隨念] anu-s-sareyyāsi
3. 재물을 반복해서 생각하듯이 apilāpeti
4. 법을 반복해서 생각한다. apilāpeti
5. 역할은 대상에 깊이 들어감이다. apilāpana-rasā.
<<6. 계속해서 생각하고 계속해서 고찰한다. anu-s-sarati anuvitakketi.
apilāpana-apilāpeti
1.3.4.5. 반복함-반복해서 <생각>-반복해서 <생각>-대상에 깊이 들어감
anussareyyāsi-anussarati
2.6. 계속해서 <생각>-계속해서 <생각>