9. Paṭhamasabbupādānapariyādānasuttaṃ
9.일체 집착의 종식에 대한 경1 SN35:61[1-9]
9.모든 집착을 종식 경1 SN35:61[6-9]
61. ‘‘Sabbupādānapariyādānāya vo, bhikkhave, dhammaṃ desessāmi. Taṃ suṇātha. Katamo ca, bhikkhave, sabbupādānapariyādānāya dhammo? Cakkhuñca paṭicca rūpe ca uppajjati cakkhuviññāṇaṃ. Tiṇṇaṃ saṅgati phasso. Phassapaccayā vedanā. Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi nibbindati, rūpesupi nibbindati, cakkhuviññāṇepi nibbindati, cakkhusamphassepi nibbindati, vedanāyapi nibbindati. Nibbindaṃ virajjati; virāgā vimuccati; vimokkhā ‘pariyādinnaṃ [sabbatthapi evameva dissati dantaja-nakāreneva] me upādāna’nti pajānāti…pe… jivhañca paṭicca rase ca uppajjati jivhāviññāṇaṃ…pe… manañca paṭicca dhamme ca uppajjati manoviññāṇaṃ. Tiṇṇaṃ saṅgati phasso. Phassapaccayā vedanā. Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako manasmimpi nibbindati, dhammesupi nibbindati, manoviññāṇepi nibbindati manosamphassepi nibbindati, vedanāyapi nibbindati. Nibbindaṃ virajjati; virāgā vimuccati; vimokkhā ‘pariyādinnaṃ me upādāna’nti pajānāti. Ayaṃ kho, bhikkhave, sabbupādānapariyādānāya dhammo’’ti. Navamaṃ.
61. ‘‘Sabbupādānapariyādānāya vo, bhikkhave, dhammaṃ desessāmi.
1.[한때 세존께서 싸밧티 시에 계셨다.]
[세존]“수행승들이여, 일체의 집착을 종식시키는 원리에 대해 설할 것이니,
1.<사왓티의 아나타삔디까 원림[급고독원]에서>
2.“비구들이여, 모든 취착을 종식시키기 위한 법을 그대들에게 설하리라.
Taṃ suṇātha.
듣고 잘 새기도록 해라. 내가 설하겠다.
[수행승들]“세존이시여, 그렇게 하겠습니다.”라고 수행승들은 세존께 대답했다.
세존께서는 이와 같이 말씀하셨다. –]
이제 그것을 들어라. 듣고 마음에 잘 새겨라. 나는 설할 것이다.”
[“그렇게 하겠습니다, 세존이시여.”라고 비구들은 세존께 응답했다.
세존께서는 이렇게 말씀하셨다. –]
Katamo ca, bhikkhave, sabbupādānapariyādānāya dhammo?
2.수행승들이여, 무엇이 일체의 집착을 종식시키는 원리인가?
3.“비구들이여, 그러면 어떤 것이 모든 취착을 종식시키기 위한 법인가?
Cakkhuñca paṭicca rūpe ca uppajjati cakkhuviññāṇaṃ.
1)[수행승들이여], 시각과 형상을 조건으로 시각의식이 생겨나고,
눈과 형색을 조건으로 눈의 알음알이가 일어난다.
1)시각과 형색을 조건으로 안식이 일어난다.
Tiṇṇaṃ saṅgati phasso.
그 세 가지가 서로 만나서 접촉이 생겨나고,
이 셋의 화합이 감각접촉이다.
이 세 가지 화합이 접촉이다.
Phassapaccayā vedanā.
접촉을 조건으로 느낌이 생겨나는데,
감각접촉을 조건으로 느낌이 있다.
접촉을 조건으로 느낌있다.
Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako
수행승들이여, 이와 같이 보아서 잘 배운 고귀한 제자는
비구들이여, 이렇게 보는 잘 배운 성스러운 제자는
cakkhusmimpi nibbindati, rūpesupi nibbindati, cakkhuviññāṇepi nibbindati, cakkhusamphassepi nibbindati, vedanāyapi nibbindati.
시각에서도 싫어하여 떠나고, 형상에서도 싫어하여 떠나고, 시각의식에서도 싫어하여 떠나고, 시각접촉에서도 싫어하여 떠나고, 느낌에서도 싫어하여 떠난다.
눈에 대해서도 염오하고, 행색에 대해서도 염오하고, 눈의 알음알이에 대해서도 염오하고, 눈의 감각접촉에 대해서도 염오 하고, 느낌에 대해서도 염오한다.
Nibbindaṃ virajjati; virāgā vimuccati; vimokkhā ‘pariyādinnaṃ [sabbatthapi evameva dissati dantaja-nakāreneva] me upādāna’nti pajānāti…pe…
그는 싫어하여 떠나면 사라지고, 사라지면 해탈한다. 그가 해탈할 때 ‘나의 집착은 종식되었다.’라고 분명히 안다.
염오하면서 탐욕이 빛바래고, 탐욕이 빛바래므로 해탈한다. 해탈하면 ‘나는 취착을 종식시켰다.’라고 꿰뚫어 안다.