Lohiccabrāhmaṇānuyogo
로힛짜 바라문의 몰두
로힛짜 바라문 의 몰두
509. Atha kho lohicco brāhmaṇo bhagavantaṃ bhuttāviṃ onītapattapāṇiṃ aññataraṃ nīcaṃ āsanaṃ gahetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho lohiccaṃ brāhmaṇaṃ bhagavā etadavoca – ‘‘saccaṃ kira te, lohicca, evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ – ‘idha samaṇo vā brāhmaṇo vā kusalaṃ dhammaṃ adhigaccheyya, kusalaṃ dhammaṃ adhigantvā na parassa āroceyya – kiñhi paro parassa karissati. Seyyathāpi nāma purāṇaṃ bandhanaṃ chinditvā aññaṃ navaṃ bandhanaṃ kareyya, evaṃ sampadamidaṃ pāpakaṃ lobhadhammaṃ vadāmi, kiñhi paro parassa karissatī’’’ ti? ‘‘Evaṃ, bho gotama’’. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi lohicca nanu tvaṃ sālavatikaṃ ajjhāvasasī’’ti? ‘‘Evaṃ, bho gotama’’. ‘‘Yo nu kho, lohicca, evaṃ vadeyya – ‘lohicco brāhmaṇo sālavatikaṃ ajjhāvasati. Yā sālavatikāya samudayasañjāti lohiccova taṃ brāhmaṇo ekako paribhuñjeyya, na aññesaṃ dadeyyā’ti. Evaṃ vādī so ye taṃ upajīvanti, tesaṃ antarāyakaro vā hoti, no vā’’ti?
509. Atha kho lohicco brāhmaṇo bhagavantaṃ bhuttāviṃ onītapattapāṇiṃ aññataraṃ nīcaṃ āsanaṃ gahetvā ekamantaṃ nisīdi.
그리고 바라문 로힛짜는 세존께서 식후에 발우에서 손을 떼자 다른 낮은 자리를 골라 한쪽으로 물러나 앉았다.
그때 세존께서 공양을 마치시고 그릇에서 손을 떼시자 로힛짜 바라문은 어떤 낮은 자리를 잡아서 한 곁에 앉았다.
Ekamantaṃ nisinnaṃ kho lohiccaṃ brāhmaṇaṃ bhagavā etadavoca –
한쪽으로 물러나 앉은 바라문 로힛짜에게 세존께서는 이와 같이 말씀하셨다. –
한 곁에 앉은 로힛짜 바라문에게 세존께 이렇게 말씀하셨다. –
‘‘saccaṃ kira te, lohicca, evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ –
[세존]“로힛짜여, 그대에게 이와 같이 악한 생각이 일어났다는 것이 사실입니까? –
로힛짜여, 그대에게 이러한 삿된 견해가 일어난 것이 사실인가? –
‘idha samaṇo vā brāhmaṇo vā kusalaṃ dhammaṃ adhigaccheyya, kusalaṃ dhammaṃ adhigantvā na parassa āroceyya – kiñhi paro parassa karissati.
‘세상의 수행자들이나 성직자들이 착하고 건전한 것을 얻을 수 있더라도, 착하고 건전한 것을 얻은 뒤에 타자에게 알려서는 안 된다. – 타자가 타자를 위해 무엇을 할 수 있단 말인가?
‘여기서 어떤 사문이나 바라문이 유익한 법을 증득했다 할지라도 유익한 법을 증득한 뒤 남에게 전해 주어서는 안된다. – 참으로 남이 남에게 무엇을 할 수 있단 말인가?
Seyyathāpi nāma purāṇaṃ bandhanaṃ chinditvā aññaṃ navaṃ bandhanaṃ kareyya, evaṃ sampadamidaṃ pāpakaṃ lobhadhammaṃ vadāmi, kiñhi paro parassa karissatī’’’ ti?
예전의 속박을 끊고 다른 새로운 속박을 만드는 것과 같아서, 그것은 악한 탐욕의 원리라고 나는 말한다. – 타자가 타자를 위해 무엇을 할 수 있단 말인가?’라는.
그것은 마치 이전의 속박을 자른 뒤 다른 새로운 속박을 만드는 것과 같다. [남에게 전하는] 이것은 사악하고 탐욕스런 법이 되고 만다고 나는 말한다. – 참으로 남이 남에게 무엇을 할 수 있단 말인가?’라는.
‘‘Evaṃ, bho gotama’’.
[로힛짜]“존자 고따마시여, 사실입니다.”
“그렇습니다, 고따마 존자시여.”
‘‘Taṃ kiṃ maññasi lohicca nanu tvaṃ sālavatikaṃ ajjhāvasasī’’ti?
10.[세존]“로힛짜여, 어떻게 생각합니까? 그대는 쌀라바띠까 마을에 살고 있습니까?”라고.
10.“로힛짜여, 이를 어떻게 생각하는가? 그대는 살라와띠까에 정착해 있는가?”라고.
‘‘Evaṃ, bho gotama’’.
[로힛짜]“존자 고따마시여, 그렇습니다.”
“그렇습니다, 고따마 존자시여.”
‘‘Yo nu kho, lohicca, evaṃ vadeyya –
[세존]“그런데 로힛짜여, 누군가가 이와 같이 말한다고 합니다. –
“로힛짜여, 누가 말하기를 이와 같이 한다면 –
‘lohicco brāhmaṇo sālavatikaṃ ajjhāvasati.
‘바라문 로힛짜는 쌀라바띠까 마을에 살고 있는데,
‘로힛짜 바라문은 살라와띠까에 정착해 있다.
Yā sālavatikāya samudayasañjāti lohiccova taṃ brāhmaṇo ekako paribhuñjeyya, na aññesaṃ dadeyyā’ti.
쌀라바띠까 마을에서 생산되는 것을 바라문 로힛짜는 혼자서 향우하고 다른 사람들에게는 주지 않는다.’라고.
살라와띠까에서 생산된는 것은 모두 그 로힛짜 바라문이 혼자서 다 누린다. 그는 남들에게 하나도 주지 않는다.’라고.
Evaṃ vādī so ye taṃ upajīvanti, tesaṃ antarāyakaro vā hoti, no vā’’ti?
이와 같이 말하는 자는 당신에게 의지해서 살아가는 자들에게 [이득의] 방해가 됩니까, 안 됩니까?”라고.
그렇게 말하는 자는 그대를 의지해서 살아가는 자들에게 장애를 주는 자인가, 주지 않는 자 인가?”라고.